Sú stromy majetkom občanov mesta?

Zážitok 1 – pred mnohými rokmi.
Projektant v rámci malej stavby navrhol výrub krásnej lipy. Tak to bude jednoduchšie.
Aspoň nebude zavadzať pri stavbe objektu. Podľa vtedy platného zákona sme sa v dohodnutom
termíne stretli pri strome: pracovník MsÚ ako zástupca vlastníka stromu, ja ako zástupca stavebníka
a mladá inžinierka z Okresného úradu za ochranu životného prostredia (žiaľ dnes túto činnosť vykonáva
mesto). Mladá inžinierka sa na mňa pozrela a povedala: „naozaj chcete vyrúbať tento krásny strom?“
Nepamätám sa kedy som sa v živote tak hanbil. Strom sa z výšky pozeral na túto malú skupinku, ktorá
sa zišla aby rozhodovala o jeho živote. Samozrejme že som nechcel. Hlúposť a túžba stavať mi zatemnila
mozog a svedomie. Inžinierka navrhla obkopať, ošetriť a zaizolovať korene siahajúce do stavby.
Od vtedy prešlo 16 rokov a strom aj stavba nažívajú v zhode. Strom poskytuje príjemný chládok a dáva
stavbe jedinečnú krásu. Na oplátku občas dáme vyčistiť zvody dažďovej vody od listov.
Zážitok 2 – pred mnohými rokmi.
Novinárske stretnutie s vtedajším ministrom financií Miklošom. Bol garantom reformy prechodu
kompetencii zo štátnej správy na samosprávy. Doslova posadnutý reformátor. Neuvedomoval si dôsledky,
ktoré bude mať rozbitie výborne fungujúcej štátne správy hlavne v oblasti ochrany životného prostredia.
Na otázku, čo sa stane, keď samospráva poškodí záujmy mesta a občanov mal jednoduchú odpoveď:
„v ďalších voľbách si ju občania nezvolia“ Moja otázka v duchu či to myslí vážne, že niekto môže
4 roky páchať škodu a občania budú čakať na ďalšie voľby pozrel na hodinky a odporúčal sa bez odpovede.
Akú pravdu mal, ľudia si ho v ďalších voľbách nezvolili aj napriek nesporným úspechom, ktoré dosiahol
vo svojej funkcii. Jeho účet za škody na životnom prostredí sa nedajú vyčísliť. Sú astronomické a nevyčísliteľné.
Len Piešťany prišli o stovky stromov vďaka rozbitiu štátnej ochrany prírody.
Zážitok 3 – dnes.
Majiteľ stromov (mesto) dáva sám sebe súhlas na ich výrub. Samozrejme, nesmie spraviť chybu vo vykázaní
potreby rúbať. Komu patria teda stromy, občanom, alebo pracovníkom mesta, ktorí by mali konať v ich záujme?
To je hlúpa otázka, patria predsa tým, ktorí o nich môžu rozhodovať. Chystajú sa nové masívne výruby a mladá
inžinierka z Okresného úradu už dávno neúraduje. Bol by som zvedavý, ako by na jej otázku či chcú naozaj vyrúbať
tie krásne lipy reagovali dnešní investori. Asi by sa dobre bavili nad jej naivitou. Boj o stromy v meste je prehratý.
Ochrana stromov už viac ako 15 rokov neexistuje.