Zrod modernej demokracie

Alebo ako sa naši predkovia prebojovali
od kriku k tajnej plente.
Dnes považujeme volebné právo za
absolútnu samozrejmosť. Stačí prísť
za plentu, zakrúžkovať vybraného
kandidáta a hodiť obálku do urny.
Cesta k tomuto jednoduchému aktu
však trvala stáročia a bola plná
útlaku, nerovnosti a politických
zápasov. Položenie základov moderného
volebného systému sa datuje na koniec
18. storočia. Za prvé moderné
demokratické voľby v novodobých
dejinách sa považujú prezidentské voľby
v USA na prelome rokov 1788 a 1789,
ktoré zrodila nová americká ústava.
Hoci v nich jednoznačne zvíťazil
George Washington, z dnešného pohľadu
mali obrovskú chybu – voliť mohlo
sotva 6 % obyvateľstva, výhradne bieli
muži s majetkom. Skutočne všeobecné
volebné právo, vrátane žien, priniesol
svetu až Nový Zéland v roku 1893.
Na našom území bola situácia
o poznanie dramatickejšia.
Vtedajšie Rakúsko-Uhorsko bolo
v otázke volieb rozštiepené na dve
polovice. Zatiaľ čo v rakúskej časti si
muži v roku 1907 vybojovali všeobecné
a tajné volebné právo, v Uhorsku,
ktorého súčasťou bolo aj Slovensko,
vládla tvrdá oligarchia. Volebný systém
v Uhorsku patril k najzaostalejším
v Európe. Voliť mohlo len približne
5 % bohatých mužov. Navyše, hlasovalo
sa povinne verejne – volič musel pred
komisiou nahlas zakričať meno svojho
kandidáta. Tento systém priamo nahrával
korupcii, kupovaniu hlasov a brutálnemu
zastrašovaniu slovenských národniarov.
V takýchto nehostinných podmienkach
sa rodili priekopníci našej politiky.
Príkladom toho, aké náročné bolo presadiť
sa vtedajšom parlamente (Uhorskom sneme
v Bratislave), bol Ľudovít Štúr. Keďže
nebol šľachtic a nemal obrovský majetok,
musel zvoliť strategickú cestu. Na jeseň
roku 1847 ho za svojho poslanca zvolila
mestská rada slobodného kráľovského mesta
Zvolen. Štúr sa stal jediným slovenským
národným poslancom na sneme. Hoci hlasy
miest mali menšiu váhu než hlasy šľachty,
získal oficiálnu politickú tribúnu.
Z nej potom legálne a neúnavne žiadal
zrušenie poddanstva, rozvoj školstva
v materinskom jazyku a rovnosť národov
pred revolučným rokom 1848.
Zásadný zlom a skutočná demokratická
revolúcia nastala až v roku 1918. Vznik
Prvej československej republiky (ČSR)
zmietol staré uhorské poriadky zo stola.
Nový štát zaviedol na vtedajšiu dobu
mimoriadne pokrokový volebný systém:
voľby sa stali všeobecnými, rovnými,
priamymi a tajnými. Historickým míľnikom
bolo najmä to, že volebné právo získali
ženy, ktoré tak vôbec prvýkrát na našom
území mohli v roku 1920 pristúpiť
k parlamentným urnám. Hoci vtedajší
systém na komunálnej úrovni neumožňoval
priamu voľbu starostu (toho spomedzi
seba vyberali až zvolení poslanci),
prvá republika priniesla na slovenské
dediny a do miest slobodnú politickú súťaž
a urobila z radových občanov skutočných
tvorcov verejného života. AB_36