Sviatok Dušičiek alebo Pamiatka zosnulých

bezprostredne nadväzuje na Sviatok všetkých
svätých (1. november), je v našich končinách
časom hlbokej spomienky a uctenia si pamiatky
zosnulých. Celé cintoríny sa v tomto období
premenia na moria svetla a farieb, pričom
každý zvyk má svoju silnúsymboliku.
Prečo zapaľujeme sviečky?
Zapaľovanie sviečok a kahancov
je najsilnejším a najstarším symbolom
Dušičiek. Svetlo plameňa má hneď niekoľko
významov:
Symbol večného života a nádeje:
Plameň symbolizuje nehasnúcu nádej na večný
život a spojenie medzi svetom živých
a mŕtvych.
Osvetlenie cesty:
V kresťanskej tradícii sa verí, že svetlo
sviečky osvetľuje cestu dušiam v očistci
a pomáha im nájsť večný pokoj.
Ochrana:
V predkresťanských zvykoch malo svetlo
aj ochrannú funkciu – malo odháňať zlé
sily a démonov.
Pohostinnosť:
Staršie ľudové zvyky hovorili o tom,
že duše zosnulých sa v tento čas vracajú
do svojich domovov a horiaca sviečka
pre ne bola prejavom pohostinnosti
a prijatia.
Prečo sú kvetmi Dušičiek chryzantémy?
Chryzantémy, často prezývané aj
„kráľovné jesene“ alebo „listopadky“,
sa stali v Európe neodmysliteľným
symbolom Dušičiek z dvoch hlavných
dôvodov:
Symbolika večnosti:
V kvetomluve a ázijských kultúrach
(kde chryzantémy pôvodne pochádzajú)
symbolizujú dlhovekosť, odolnosť
a predovšetkým večnosť.
Praktickosť a krása:
Sú to odolné kvety, ktoré kvitnú
práve na jeseň a vydržia chladné
a sychravé počasie, často aj prvé
mrazy. Ich dlhotrvajúca sviežosť
a pestré farby (biela, žltá, fialová)
sú ideálnou a dôstojnou výzdobou
hrobov v tomto období.
Netradičné zvyky vo svete
Zatiaľ čo v strednej Európe sú
Dušičky sviatkom tichého rozjímania
a spomienok na cintorínoch, v iných
kultúrach sa uctenie zosnulých spája
s pestrými oslavami:
Mexiko –
Día de los Muertos (Deň mŕtvych):
Je to trojdňová slávnosť plná radosti,
farieb, hudby a tanca, ktorá je od
roku 2003 zapísaná v UNESCO. Verí
sa, že duše zosnulých prichádzajú
na návštevu. Rodiny stavajú farebné
oltáre (ofrendas) s obľúbenými
jedlami a nápojmi zosnulých, calaveras
(bohato zdobenými cukrovými lebkami)
a kvetmi nechtíka (cempasúchil),
ktorého vôňa má dušiam ukázať cestu
domov. Namiesto smútku prevláda
oslava života a smrti ako súčasti
cyklu.
Filipíny – Undas/Araw ng mga Patay:
Rodiny trávia noc v mauzóleách a
pri hroboch, kde spia, spievajú,
hrajú karty a hostia sa. Cieľom je
stráviť čo najviac času s pamiatkou
zosnulých.
Čína – Festival Qingming
(Deň zametania hrobov): Slávi sa
na jar, v apríli. Rodiny cestujú
na cintoríny, kde hroby vyčistia,
obetujú jedlo, ovocie a víno
a spália tzv. pekelné peniaze
(papierové repliky peňazí, domov
či áut), aby zabezpečili blahobyt
zosnulým v posmrtnom živote.
Japonsko – Obon: Slávi sa v lete
a je to budhistický zvyk vítania
duchov predkov. Na záver sviatku
púšťajú ľudia do vody toro –
papierové lampióny (alebo malé
lode s lampiónmi), aby pomohli
dušiam vrátiť sa späť do ríše
mŕtvych.
Tieto zvyky nám ukazujú, že hoci
spomienka na tých, ktorí odišli,
je univerzálna, forma jej prejavu
sa rôzni – od tichého svetla
na cintorínoch po farebné pouličné
fiesty. AB_37