Keď nás vlastná hlava zrádza

Prečo prejdeme cez dvere a zabudneme,
po čo sme išli? Určite to poznáte.
Vojdete do kuchyne a zostanete
bezradne stáť. Netušíte, po čo ste
prišli. Prípadne sekundu po
predstavení zabudnete meno človeka,
s ktorým si podávate ruku. Je to
signál nastupujúcej choroby, alebo
len preťažená hlava?
Pozreli sme sa na to, ako funguje
každodenná zábudlivosť, kedy by ste
mali zbystriť pozornosť a aké
pamäťové bizarnosti lekári dodnes
nedokážu pochopiť. Priemerný dospelý
človek zabudne niečo až 3-krát denne.
Za rok takto z našej hlavy vyfučí
viac ako tisíc informácií. Podľa
prieskumov verejnej mienky patrí
medzi našich „top 10 strašiakov“
strata kľúčov, zabudnutá myšlienka
uprostred vety, vychladnutá káva
na linke či hľadanie mobilu, ktorý
máme v ruke.Prečo sa to deje a kedy
je to už nebezpečné?
Za zabúdanie v miestnostiach môžu
dvere. Zabudnúť hneď po vstupe do
miestnosti, čo sme vlastne chceli,
je tak bežné. Náš mozog vníma prechod
cez dvere ako koniec jednej kapitoly
a začiatok novej. Vymaže preto
krátkodobú pamäť, aby uvoľnil
miesto pre nové vnemy. Zabúdanie
navyše nie je chyba – neurobiológovia
potvrdili, že zdravý mozog zámerne
odstraňuje nepodstatné detaily, aby
sa neprehrial a dokázal rýchlejšie
rozhodovať. Ak si však nové informácie
neopakujeme, nastupuje neúprosná
štatistika vedy: už do 20 minút
zabudneme až 40 % toho, čo sme sa
dozvedeli.
Bežná únava alebo vážna choroba?
Sledujte tieto rozdiely. Mnoho ľudí
dostane strach z demencie či
Alzheimerovej choroby v momente, keď
si nevedia spomenúť na slovo. Lekári
však upokojujú: kľúčom je to, či
dokážete samostatne fungovať. Kam patria
kľúče? Ak neviete, kam ste kľúče položili,
je to únava a stres. Ak kľúče držíte
v ruke, no netušíte, na čo slúžia, ide
o varovný signál. Stratená niť vs.
opakovaná otázka: Stratiť niť v debate
je normálne. Ak sa však niekto opýta tú
istú otázku päťkrát v priebehu desiatich
minút a nepamätá si odpoveď, je čas na
návštevu lekára.
Časopriestor: Zabudnúť, aký je dnes deň,
sa stane každému. Stratia sa však na
vlastnej ulici, kde bývate 20 rokov,
je vážna „červená vlajka“.
Pri nastupujúcich poruchách sa mení
aj osobnosť – prichádza bezdôvodný
hnev, podozrievavosť voči rodine či
strata úsudku, kedy si človek oblečie
zimný kabát uprostred horúceho leta.
Bizarnosti medicíny: Keď pamäť urobí
„reset“ Na svete existujú aj raritné
anomálie, ktoré fascinujú lekárov.
Kedy pamäť človeka z úplného zdravia
prejde do režimu, kedy sa každých 90
sekúnd kompletne vynuluje. Stav trvá
len pár hodín a potom bez stopy zmizne.
Ešte extrémnejšia je Disociatívna fúga.
Človek pod vplyvom obrovskej traumy
zabudne celú svoju identitu. Odíde
z domu, založí si v inom meste nový
život, novú prácu a po rokoch sa môže
náhle „prebudiť“ do starej identity
– pričom kompletne zabudne na roky
prežité vo fúge. Na opačnom brehu
stoja ľudia s Hyperthyméziou.
Ich mozog nedokáže zabudnúť absolútne
nič. Ak sa ich opýtate na konkrétny
dátum pred dvadsiatimi rokmi, presne
vám opíšu počasie, čo mali na obed
aj aké správy dávali v televízii.
Pre život je to však skôr prekliatie,
keďže si navždy detailne pamätajú
aj každú prežitú bolesť. Zabúdanie
je skrátka fascinujúci filter našej
mysle. Pokiaľ ide len o stratené kľúče,
buďte k sebe zhovievaví – váš mozog si
len robí poriadok na „disku“. AB_20