Hlas lesa

Film „Hlas lesa“ je slovenský dokumentárny film režisérky
Zuzany Piussi z roku 2025, ktorý sa zaoberá stavom
slovenských lesov a konfliktom medzi lesníkmi a ochrancami
prírody. Film skúma rôzne pohľady na les, od vnímania lesa
ako zdroja dreva a ekonomického bohatstva, po vnímanie
lesa ako komplexného ekosystému s vlastnou hodnotou.
Film sa pýta, čo vlastne potrebuje zdravý les a poukazuje
na to, že slovenské lesy sa stali bojiskom a zástupným
problémom sociálneho konfliktu.
Historické odlesňovanie.
Stredovek a novovek: S rozvojom osídlenia, poľnohospodárstva,
baníctva, hutníctva a priemyslu (papier, draslo, nábytok)
dochádzalo k rozsiahlemu klčovaniu lesov po celom území
Slovenska. Drevo bolo hlavným palivom a stavebným materiálom.
Oblasti s rozvinutým baníctvom a hutníctvom: Miesta s bohatými
náleziskami rúd, ako napríklad okolie Banskej Štiavnice,
Kremnice, Banskej Bystrice a Smolníka, zaznamenali masívne
odlesňovanie pre potreby dreveného uhlia do pecí a stavebného
dreva pre bane.
Považie a iné rieky: Rieky slúžili ako splavné cesty pre drevo,
čo viedlo k intenzívnej ťažbe v priľahlých oblastiach.
Nížinné oblasti: V nižších polohách boli lesy často klčované
pre poľnohospodársku pôdu.
Súčasné a nedávne problémy:
Okolie veľkých miest: V posledných desaťročiach dochádza
k úbytku lesnej plochy aj v okolí Bratislavy a iných miest
v dôsledku rozširovania zastavaných plôch.
Národné parky a chránené územia: Napriek ochrane sa aj
v národných parkoch, ako napríklad v Nízkych Tatrách,
zaznamenáva úbytok starých lesov, či už v dôsledku veterných
kalamít a následných ťažieb, alebo aj kvôli hospodárskym
záujmom. Napríklad v Nízkych Tatrách zmizlo od roku 2004
viac ako 70 km² starých lesov.
Kalamitné územia: Po veterných kalamitách alebo výskyte
lykožrútov dochádza k rozsiahlym ťažbám, ktoré, hoci sú
zdôvodňované asanáciou, sú často kritizované za nadmerný
rozsah a ďalšie oslabovanie lesného ekosystému.
Je dôležité poznamenať, že hoci satelitné snímky ukazujú
úbytok lesov na Slovensku, v štatistikách sa môže uvádzať
pomerne vysoká lesnatosť. Je to spôsobené tým, že za lesný
pozemok sa považuje aj plocha, na ktorej bol les vyťažený
a čaká sa na jeho obnovu. Skutočný stav lesa tak môže byť
odlišný od oficiálnych štatistík.
Celkovo možno povedať, že odlesňovanie na Slovensku je
dlhodobý problém s historickými koreňmi, ktorý sa prejavuje
v rôznych oblastiach a v rôznych podobách až do súčasnosti.
Odlesnovanie v okolí Piešťan
Odlesňovanie tu prebiehalo v priebehu histórie, podobne ako
na celom Slovensku, ale s istými špecifikami.
Historické odlesňovanie v okolí Piešťan:
Lužné lesy: Údolie Váhu, kde sa Piešťany nachádzajú, bolo
kedysi lemované rozsiahlymi lužnými lesmi. Tieto lesy,
bohaté na vŕby, jelše, topole, duby a bresty, postupne
mizli. Dôvodom bola najmä regulácia rieky Váh a premena
pôdy na poľnohospodárske účely. V súčasnosti sa útržky
lužných lesov nachádzajú najmä v medzihrádzovom priestore
Váhu.
Klčovanie pre poľnohospodárstvo: Úrodná pôda v Podunajskej
nížine, do ktorej patrí aj oblasť Piešťan, bola masívne
klčovaná pre potreby poľnohospodárstva. Vznikali rozsiahle
lány, čo viedlo k úbytku „poľných lesov“, ktoré boli
kedysi hojné.
Priemyselné využitie dreva: Hoci Piešťany nie sú primárne
banské oblasti, dopyt po dreve na palivo a stavebný materiál
v okolitých regiónoch a aj pre miestne potreby prispel
k odlesňovaniu.
Súčasný stav a problémy:
Považský Inovec a Malé Karpaty: Na východ od Piešťan sa
rozprestiera pohorie Považský Inovec a na západ vzdialenejšie
Malé Karpaty. Tieto pohoria sú stále zalesnené, avšak aj
tu dochádza k výrubom.
Kalamity a ťažba: Podobne ako na celom Slovensku, aj v okolí
Piešťan dochádza k ťažbám dreva po veterných kalamitách
alebo napadnutí lesov lykožrútom. Hoci je zákonom stanovená
povinnosť zalesniť holiny do dvoch rokov, premena pôvodného
lesného ekosystému na hospodársky les (napríklad monokultúry)
môže mať negatívne dopady na biodiverzitu a odolnosť lesa
voči budúcim kalamitám.
Urbanizácia: Hoci v menšej miere ako v okolí veľkých metropol,
aj rozširovanie zastavaných plôch v blízkosti Piešťan môže
viesť k zmenšovaniu lesnej plochy.
Zalesňovanie: Na druhej strane existujú aj snahy o zalesňovanie.
Napríklad zalesnenie územia v tesnej blízkosti centra Piešťan
(dnešné pohorie Brezina) sa spája s menom Ľudovít Bonaventúra
Stárek, ktorý sa zaslúžil o systematickú výsadbu drevín.
Záver:
Hoci Piešťany nie sú „najviac odlesnenou“ oblasťou
Slovenska v porovnaní s vysoko hornatými oblasťami
postihnutými masívnymi kalamitami, historicky tu došlo
k výraznému úbytku najmä lužných lesov a premeny lesnej
pôdy na poľnohospodársku. Súčasné odlesňovanie je väčšinou
spojené s kalamitami a hospodárskou činnosťou, pričom
je kladený dôraz na následné zalesňovanie. Otázkou však
zostáva, či novovysadené lesy dokážu plne nahradiť
pôvodné, stabilné ekosystémy. Film Hlas lesa je apelom
na veľké škody, ktoré vznikli zlou odbornou prípravou
budúcich lesníkov v našom školstve. AB_20