Tento týždeň bez AB-čka

Tento týždeň si redakcia AB-čka naplánovala dovolenkovú prestávku.
Budúce AB č.29 nájdete v schránkach a na internet až 3. augusta 2018.
Ešte sa vrátim k tomu čo sa deje v Piešťanoch. Doslova ako by mal prísť
koniec sveta sa investuje do dopravy. Parkoviská, opravy ciest, rúbanie
a betónovanie. Je to návrat do budovateľských čias socializmu?
Pripomeňme si tú dobu. Súdruhovia projektanti dostali úlohu vybudovať
sídlisko. Skôr ako sa začalo stavať boli naprojektované terénne úpravy,
to znamená že sa vytvorila „čistá plocha“ vyrúbali sa stromy, zarovnali
nerovnosti, aby sa dobre stavalo. Nové sídliska po ich dobudovaní boli
bez zelene. Fádne a odstrašujúce. Ľuďom a hlavne deťom chýbali stromy,
kúsky prírody, kde by sa odohrávali ich detské dobrodružstvá. Keďže
zmena postoja súdruhov projektantov nebola možná, časť z nich bola
poslaná do Fínska. Tam boli stromy v rámci zástavby posvätné. Fíni
dokázali stavať tak, že podstatná časť stromov zostala. Po roku 1990
sa zdalo, že svitá na lepšie časy. Že sa aj u nás zmení postoj k stromom.
Nestalo sa to. Projektanti čo sa naučili projektovať stavby bez nezmyselného
rúbania asi odišli do zahraničia. Nám tu zostali súdruhovia projektanti,
ktorí zbierali svoje budovateľské vízie v ZSSR alebo v niektorej spriatelenej
púštnej krajine. Stromy sú pre nich prekážkou, ktorú treba odstrániť. A zeleň?
Tá sa nastrká do vopred pripravených betónových otvorov, aby tam živorila,
kým ju nejaký silák omámený alkoholom nepoláme. Neveríte? Pozrite si novodobú
zeleň pred Auparkom, na parkoviskách pred Tescom, Priorom a na ďalších pomníkoch,
ktoré za sebou zanechávajú súčasní projektanti. Jedinou otázkou zostáva, prečo
im mesto a firmy zveruje práce. Keď ich projekty začínajú rúbaním a končia
betónovaním. Asi zadávatelia ako deti vyrástli na sídliskovom betóne. Asi to je
u nás už tak. Stúpiť od blata a zašpiniť si topánky je krajne neprijateľným
zážitkom pri tých pár krokoch, ktoré ešte robíme peši.