Hotel Slovan – hotel duchov?

Jedna z najhonosnejších a najluxusnejších stavieb svojej doby. Najprv ju chceli mnohí, dnes nik. Jeho niekdajšiu slávu pripomínajú len pohľadnice a zopár historických filmových záberov. 

Boje o získanie Slovana a politické nátlaky v deväťdesiatych rokoch doslova zakliali jeho rekonštrukciu. Súčasný vlastník  Slovenské liečebné kúpele, a. s.  ho prevzali ako zdevastovaný objekt. Ich snaha niečo zmeniť predajom okamžite vyvolala odozvu bývalých zainteresovaných strán. Dokonca rakúska firma Bex Bau GmbH požiadala piešťanskú prokuratúru o zablokovanie prevodu hotela Slovan budúcemu záujemcovi o jeho kúpu.

Kvôli týmto ťahaniciam kedysi luxusná a honosná stavba schátrala. Ak sa niečo nezmení, o pár rokov už nebude možné hotel vôbec obnoviť.

História zakliateho piešťanského hotela

Grand Hotel Rónai, neskôr premenovaný na Grand hotel Royal a ešte neskôr na Hotel Slovan bol dostavaný v roku 1906 a slávnostne otvorený v kúpeľnej sezóne roku 1907. Autorom projektu bol architekt Oberländer a stavebné práce realizovala firma Durvay. Investorom stavby bol podnikateľ – budapeštiansky kaviarnik Adolf Rónai, ktorý hotelu dal aj svoje meno. Usiloval sa tak konkurovať rodine Winterovcov, ktorá mala prenajaté piešťanské kúpele.

Podľa dobových reklám bol Grand hotel Royal „najvznešenejšou, najväčšou a najkrajšou budovou kúpeľného sadu so 120 posteľami s najelegantnejším zariadením.“ Mal výťah, terasy, ústredné kúrenie, kaviareň, jedáleň, elektrické osvetlenie, vodovod, zábavnú miestnosť, lodžiu, tmavú komoru a telefón. Ďalšie dobové prospekty zdôrazňujú „rozkošný pohľad na Váh, kúpeľný ostrov a sad; kúpele v bezprostrednej blízkosti, velehlasne známa kuchyňa, izby s obsluhou, osvetlením a kúrením od 35 korún vyššie za týždeň.“ V inej reklame zas nájdeme samostatnú reklamu na tunajšiu reštauráciu Restauration Royal distingvovaná uhorská a francúzska kuchyňa, nápoje najlepšej akosti, nádherné otvorené i kryté terasy.

Pre samotnú budovu sú typické arkiere a vežičky situované nad hlavnou rímsou budovy a množstvo okien, terasy, arkády i lodžia. Budova je zaujímavo riešená aj z technického hľadiska. Stojí na približne 90 cm hrubej betónovej doske a vo vnútri nosných múrov stavby niektorých deliacich múrov je zabudovaná oceľová konštrukcia, ktorá tvorí akúsi kostru budovy. Práve takýmto spôsobom riešili stavitelia otázku statiky budovy stojacej v bezprostrednej blízkosti rieky Váh. Na začiatku 20. storočia totiž predstavovali povodne Váhu väčšiu hrozbu ako dnes a vyššia bola i hladina spodnej vody. Aj detaily stavby boli či už umelecko-remeselnými alebo remeselnými skvostami. Spomeňme aspoň niektoré z nich: štukový reliéf s motívom barlolámača na hlavnej fasáde a kovovú markízu nad hlavným vstupom. Ďalej drevenú deliacu stenu s hodinami vo vstupnej hale, drevené i liatinové zábradlia schodíšť a ich výzdobné prvky, štukovú výzdobu spoločenských miestností, vežičku na streche s pekne zhotoveným točitým dreveným schodišťom.

Pre samotnú budovu sú typické arkiere a vežičky situované nad hlavnou rímsou budovy a množstvo okien, terasy, arkády i lodžia. Budova je zaujímavo riešená aj z technického hľadiska. Stojí na približne 90 cm hrubej betónovej doske a vo vnútri nosných múrov stavby niektorých deliacich múrov je zabudovaná oceľová konštrukcia, ktorá tvorí akúsi kostru budovy. Práve takýmto spôsobom riešili stavitelia otázku statiky budovy stojacej v bezprostrednej blízkosti rieky Váh. Na začiatku 20. storočia totiž predstavovali povodne Váhu väčšiu hrozbu ako dnes a vyššia bola i hladina spodnej vody. Aj detaily stavby boli či už umelecko-remeselnými alebo remeselnými skvostami. Spomeňme aspoň niektoré z nich: štukový reliéf s motívom barlolámača na hlavnej fasáde a kovovú markízu nad hlavným vstupom. 

Ďalej drevenú deliacu stenu s hodinami vo vstupnej hale, drevené i liatinové zábradlia schodíšť a ich výzdobné prvky, štukovú výzdobu spoločenských miestností, vežičku na streche s pekne zhotoveným točitým dreveným schodišťom.

Najviac návštevníkov mal v hlavnej kúpeľnej sezóne – od apríla do októbra, no býval otvorený aj počas jesene a zimy. Jednoposteľová izba stála v roku 1912 denne 12 – 24 korún, trojposteľová stála denne 25 – 36 korún. V cenníku poplatkov bola zahrnutá aj strava pre ubytovaných hostí. Tesne pred zatvorením mal hotel 246 postelí.

Od roku 1985 je hotel mimo prevádzky. 8. marca 1993 začali prebiehať prvé rekonštrukčné práce, ktoré realizovala firma Bex Bau GmbH z Viedne a piešťanská firma Stapros. V miestnych novinách z 19. marca 1993 boli publikované niektoré štúdie interiérov a exteriérov hotela s projektovou dokumentáciou. V podzemí mali byť vybudované garáže, kancelárie a sklady, pod terasou vstup do garáží. Plánovala sa aj výstavba balneoterapie, čím by sa stavba dostala na úroveň ubytovacieho a liečebného komplexu a pacienti by nemuseli dochádzať na procedúry inam. Vnútorné zariadenie malo byť rekonštruované v secesnom štýle zo začiatku 20. storočia, ale na technickej úrovni a podľa požiadaviek súčasnosti. Ukončenie rekonštrukčných prác bolo naplánované na december 1994 a slávnostné otvorenie na jar 1995. Žiaľ, nestalo sa tak. Dnes táto nádherná stavba a kultúrna pamiatka, v minulosti dejisko koncertov piešťanského hudobného festivalu, kongresov, sympózií a mnohých iných podujatí ďalej chátra.

Hotel Slovan si zaslúži podobný osud ako známy bratislavský hotel Carlton. Prvé dve etapy – slávnu minulosť i menej slávne zatvorenie a schátranie má už za sebou. Čaká ho vôbec ešte obnova? Bude Slovan ešte dlho pripomínať ľuďom deväťdesiate roky, keď skaza porevolučného obdobia prerástla do gigantickej devastácie štátnych podnikov, hotelov, rekreačných zariadení?

Historické pohľadnice hotela boli použité z publikácie Piešťany v zrkadle historických pohľadníc so súhlasom Balneologického múzea v Piešťanoch. K histórii Hotela Slovan prispelo svojim príspevkom Balneologické múzeum Piešťany. 

Leave a Comment