AB Piešťany č 9

Väčšiny občanov prežíva súčasné dni ako fanúšik, praje si výhru jednej alebo druhej strany.
Fanúšikov z nás robí mediálny tlak a naša emotívna túžba stotožniť sa z hrdinom v kladnom
alebo negatívnom zmysle. Buď absolútne víťazstvo alebo totálna prehra. V podstate si
neuvedomujeme, že márnime náš drahocenný čas a emotívnu pohodu. Volení funkcionári
sa stávajú hrdinami alebo lotrami. Predstavte si hypoteticky, že by ste žili v meste,
ktoré by bolo čisté a upratané. Centrum by slúžilo chodcom a nie parkujúcim autám.
Sídliska by mali svojich údržbárov, ktorí by ich zveľaďovali. Miesta, kde ľudia chodia
na prechádzky, za športom alebo kúpaním by boli upravené. Eskorta, ktorá dnes píli stromy
by sa o ne starala. Akú by mal šancu primátor takéhoto mesta na zvolenie? Asi minimálnu.
Čo to je za voleného funkcionára, keď nič nepokazí, nič nesľubuje a nelieta v aférach.
Ako máme k nemu zaujať náš postoj či kladný alebo záporný. Fuj to sa nám vôbec nepáči.
A tak sa pred voľbami sľubuje a sľubuje a čas uteká, mesto je špinavé, zapratané parkujúcim
autami. Hromadná doprava viac nefunguje ako funguje. Padajú stromy a sídliská sa stali
nocľahárňami. Za oddychom chodíme do Rakúska a nadávame na naše mesto a čakáme na zázrak,
že príde niekto a všetko zmení… Kým budeme pred voľbami chcieť plavárne, viac parkovacích
miest a mnoho iných hlúpostí, tak bude trpieť mesto a s ním všetci jeho obyvatelia.
Emotívne zvolených vodcov poznáme po mene Trump, Zeman, Meyová, Orbán… Ale skúste
povedať jedného vodcu z najlepšie riadených krajín na svete vo Švédsku, Nórsku, Dánsku…
Asi si spomeniete len na Olofa Palmeho, ktorého zabili na ulici, keď chcel žiť život
obyčajného občana, bez ochranky, húkajúcich sirén a ostreľovačom na strechách.
Tam volia bez emócií s rozumom. Zobuďme sa a upracme si v hlavách, aby sa raz aj naše
mesto aspoň priblížilo k tým mestám, ktorým dnes závidíme.